|
Energetický manažment |
Ako znížiť spotrebu energií v podniku? Kríza núti hľadať
riešenia v oblasti racionalizácie spotreby a efektívneho využívania
energie. Zároveň rastie spoločenský i legislatívny tlak na šetrnú
prevádzku, ohľad na životné prostredie a využívanie obnoviteľných
zdrojov energie.
Energetický manažment a liberalizácia trhu
Náplň energetického manažmentu je široká. Zahŕňa množstvo činností
a procesov, ako analýza a plánovanie spotreby energie, analýza trhu
a výber dodávateľa energie, meranie, monitoring a kontrola spotreby
energie, optimalizácia a racionalizácia jej využívania - inými
slovami eliminácia plytvania - až po informovanie a školenie
zamestnancov. Rozumné využívanie druhov energie sa začína už
auditom skutočnej potreby. Môže byť spojený s výberom dodávateľa s
najlepšou ponukou podmienok, čo je i jednej z cieľom liberalizácie
trhu s energiami. "Liberalizácia zvyšuje konkurencieschopnosť,
prináša nižšie ceny, na mieru šité podmienky a pri stanovovaní
rezervovanej kapacity môžu firme pomôcť znížiť cenu odoberanej
energie," hovorí Ing. Bronislava Herdová, PhD. zo spoločnosti
En-Efekt, s. r. o. "K optimalizácii prispieva tiež zmena chápania
trhu s energiami. Zmena v tom, že podnikový energetik má za cieľ
sledovať nielen technologické, ale aj ekonomické ukazovatele pri
energetickom hospodárstve," uvádza Ing. Juraj Žitný, manažér pre
analýzy v energetike, sféra, a.s.
Budovy majú obrovský potenciál šetriť
Najväčší potenciál racionalizácie spotreby energie je v samotných
budovách. V tepelno- technických vlastnostiach budov, ktoré určujú
potrebu tepla (chladu), pri samotnej príprave a dodávke tepla
(prípadne chladu). "Situácia v komerčnom sektore sa za posledné
roky mení, firmy prišli na to, že energetická efektívnosť je cestou
k lepšej konkurencieschopnosti, keďže znižuje prevádzkové náklady.
Problém však stále ostávajú úsporné opatrenia s ekonomickou
návratnosťou nad 5 rokov, pretože podnikatelia sami nevedia
dlhodobo predpokladať vývoj trhových podmienok a vlastnú ekonomickú
udržateľnosť," upozorňuje B. Herdová. Obdobne výstavba energeticky
pasívnych budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie sú
dlhodobejšie ekonomicky návratné, i keď s významným potenciálom V
prípade administratívnych budov je možné relatívne lacno (pri
zvýšení nákladov na výstavbu o približne 20-30%) zaviesť aspoň
nízkoenergetický štandard. Najväčší vplyv na budúcu spotrebu
energie majú tepelnotechnické vlastnosti stavby, jej faktor tvaru,
orientácia stavby s využitím solárnych ziskov a vhodnou tieniacou
technikou. "Pre koncept nízkoenergetického štandardu je nevyhnutnou
súčasťou aj použitie obnoviteľných energetických zdrojov, minimálne
solárnych kolektorov na prípravu teplej vody v kombinácii s
nízkoteplotným vykurovaním. Pasívny štandard je oveľa náročnejší a
vyžaduje si komplexnejší prístup. Bez zabezpečenia vykurovania
(chladenia) a prípravy teplej vody z obnoviteľných zdrojov (tepelné
čerpadlá, solárne kolektory) je nemožný," konštatuje B. Herdová a
dodáva: "Okrem stavebných konštrukcií, vykurovania., chladenia a
prípravy teplej vody hovoríme pri nízkoenergetickom a pasívnom
štandarde aj o elektroinštalácii a vnútornom osvetlení budov.
Moderné kancelárske budovy môžu mať inteligentné systémy osvetlenia
s možnosťou regulácie osvetlenia, u veľkoplošných kancelárií
zónového spínania atď."
Retailové prevádzky prinášajú inovácie
Svedkami silného tlaku na energetickú efektívnosť sme v prípade
maloobchodných prevádzok. Zahraničné obchodné reťazce prinášajú
zaujímavé riešenia, ktorých cieľom je znížiť spotrebu energie
napriek tom, že táto z veľkej časti závisí od správania zákazníkov.
Diana Chovancová-Stanková, PR manager, AHOLD Retail Slovakia, k. s.
hovorí: "Realizujeme projekt na podporu šetrenia elektriny, ktorého
cieľom je zredukovať energetickú náročnosť našich prevádzok
najmenej o 10%. V rámci tejto iniciatívy Ahold začal vybavovať
svoje hypermarkety účinnejšími chladiarenskými zariadeniami so
zníženou spotrebou energie, prekrývať mraziarenské boxy krytmi a
zavádzať úspornejšie osvetlenie." Nízkoenergetický ekologický
supermarket v Rajci prevádzkuje britské Tesco. Na jeho stavbu sa
použili prírodné materiály - drevo, ovčia vlna a lisovaná slama,
pri výrobe ktorých vzniká minimálne množstvo CO2. Na vykurovanie
obchodu slúži kondenzačný kotol a zemný kolektor. V zahraničí sa
vykazujú potenciál už spomínané obnoviteľné zdroje energie, ako
solárna energia, veterné elektrárne či biomasa. Dokazujú to
prieskum KPMG o fúziách a akvizíciách v oblasti obnoviteľných
zdrojov energie. "Globálne najatraktívnejšia je biomasa, za ktorou
nasleduje solárna a veterná energia," hovorí Peter Laco, zodpovedný
za sieťového odvetvia v KPMG Slovensko a podotýka: "Rovnaký trend
platí aj na Slovensku". "Využívanie obnoviteľných zdrojov má
perspektívu v prípade maloobchodných prevádzok ako aj v
kanceláriách len v prípade, ak budú zabezpečené hlavné a stabilné
zdroje elektriny a pripojenie na sieť, resp. pracujúce do ostrovnej
prevádzky v zmysle kombinácie zdrojov elektriny napr. slnko,
vietor, dieselgenerátor alebo kogeneračná jednotka," upozorňuje J.
Žitný.
Stroje a zamestnanci
Druhým významným "spotrebičom energie" je strojovo-technologické
vybavenie. Napríklad v priemyselných prevádzkach a vo výrobe drvivú
väčšinou energie spotrebujú stroje, a to v závislosti od objemu
výroby. V tomto smere je dôležité optimálne dimenzovanie a reálne
zaťaženie zariadení. Napríklad vytvárať rezervy výkonu pre
situácie, ktoré nikdy nenastanú, je neefektívne rovnako ako
preťažovanie zariadení, ktoré prináša zvýšenú spotrebu a zvýšené
opotrebenie. Aj tu však podľa B. Herdovej vidno dlhodobý záujem
podnikateľov o rozumné využívanie zdrojov. V oblasti strojového
vybavenia retailových prevádzok sa na Slovensku objavili
samoobslužné pokladnice, pričom existujú už i modely so zabudovaným
manažmentom napájania, ktoré umožňujú redukovať spotrebu energie.
Treťou oblasťou sú pracovné a mimopracovné návyky zamestnancov,
ktoré sa na spotrebe energie najviac odrazia v administratívnych
budovách, v retailových prevádzkach či hoteloch. Najväčšie rezervy
sú jednoznačne v myslení ľudí. Problematika užívateľského správania
na pracoviskách umožňuje pri relatívne nízkych nákladoch na
školenie a sledovanie aplikácie navrhnutých postupov relatívne
vysoké úspory (10 a viac percent energie potrebnej na vykurovanie,
prípravu teplej vody či prípadnú klimatizáciu). Potenciál úspor
však závisí od východiskového stavu. V zanedbanej budove nebudú mať
zamestnanci motiváciu zhasínať svetlá, míňať menej vody, temperovať
alebo utlmovať na noc vykurovanie.
Zdroj: En-Efekt, s. r. o., Úrad pre reguláciu sieťových odvetví,
KPMG, euractiv.sk, sféra, a.s.
Zdroj: instore slovakia, august 2010