Energofórum 2013 Plyn: Kam smerujú ceny plynu?

29. máj 2013 | Téma
Druhý deň odbornej konferencie Energofórum 2013 Plyn uzatvárala panelová diskusia o cenách zemného plynu a obchodovaní, so zameraním sa na zmeny po plynárenskej kríze v januári 2009. Diskutujúci sa okrem iného zhodli, že odbornému dialógu by v budúcnosti prospelo, ak by predseda alebo iný kvalifikovaný zástupca regulačného úradu pozvania do verenej diskusie neodmietal.
Podľa Michala Hudeca (energy analytics) bola plynárenská kríza z roku 2009 impulzom, ktorý posunul trh so zemným plynom výrazne vpred, smerom k väčšej flexibilite. Aj infraštruktúra v Európe je už dnes rozvinutejšia: dokončený je Nord Stream I a II, do dvoch rokov sa uvažuje s prevádzkou plynovodu South Stream.
V prípade Slovenska sú dôležitými zmenami po kríze sprevádzkovanie reverzných tokov z Českej republiky a Rakúska, prebiehajúca výstavba slovensko-maďarského prepojenia a koncept severojužného prepojenia, ktoré pôjde naprieč krajinami V4. Podľa Hudeca sa tiež veľmi významne zvýšila likvidity európskom trhu s plynom ako takom. Zatiaľ čo pred krízou tu bol jeden obchodník s dlhodobým kontraktom, dnes predovšetkým menší obchodníci nakupujú komoditu bez problémov na burzách a neburzových platformách. V diskusii o zmenách v európskom plynárenstve po roku 2009 musí byť spomenutý tiež lacný bridlicový plyn z USA, ktorý by sa do Európy mohol dovážať od roku 2016. Okrem toho, dôležitým míľnikom je tretí energetický balík, ktorý de facto umožňuje konkurenciu na trhu a vytvára právny základ pre nediskriminačný prístup obchodníkov k infraštruktúre.
Budúcnosť zemného plynu v Európe je ale na druhej nejasná. Po tragédii vo Fukušime sa o ňom hovorilo ako o náhradnom palive, ktoré bude stabilné, ekologické, a nahradí jadro, resp. ako o palive, ktoré sa bude využívať počas postupného prechodu k obnoviteľným zdrojom. S odstupom času však možno konštatovať, že v Európe zlatý vek plynu nenastal a neprispela k nemu ani prebiehajúca hospodárska kríza, prebytok lacného uhlia dovážaného z USA, kde dominuje bridlicový plyn, či veľmi nízka cena emisných povoleniek.
Európska komisia optimisticky očakáva jednotný trh s energiami, teda aj trh s plynom už v roku 2014. Či je tento cieľ realistický, je jedna otázka, faktom však je, že trend integrácie trhov je preferovaný, doplnil Hudec. K vyššej miere transparentnosti na plynárenskom trhu by malo prispieť aj aktuálne vyšetrovanie Gazprom-u zo strany Európskej komisie. Je to istým spôsobom doposiaľ nevídaný krok, keď je z podozrení porušovania hospodárskej súťaže vyšetrovaný koncern, ktorý je jedným z kľúčových dodávateľov plynu pre krajiny EÚ, zhrnul na úvod Hudec.
Situácia v regióne V4
Matej Matulay z VNG Slovakia poukázal na rozdiely v jednotlivých krajinách v regióne V4. Poľsko je pozadu s implementáciou 3. energetického balíčka a ešte len finalizuje legislatívu, zatiaľ čo Česko je v rámci regiónu výrazne vpred. Na tamojšom trhu pôsobí viac než 30 dodávateľov plynu a český veľkoobchodný trh je i likvidný. Na Slovensku je likvidita stále nízka, a slovenský veľkoobchodný trh ako taký zatiaľ de facto neexistuje. V Maďarsku je situácia neprehľadná, objavili sa dokonca nové dane od socialistickej vlády.
Pre ČEZ vznikla podľa Igora Nagya (ČEZ Slovensko) šanca práve v roku 2009. Firma dnes aktívne využíva reverzné toky z Čiech, obchoduje na burzách a nemusí znášať dôsledky dlhodobých kontraktov. Aj podľa Nagya je pozitívom implementácia 3. energetického balíčka, ktorý okrem iného umožnil aj zrýchlenie procesov, medzi nimi napr. proces zmeny dodávateľa.
Naopak, za veľký mínus pre obchodovanie považuje zástupca ČEZ Slovensko nedávne skokové navýšenie taríf za prepravu zemného plynu pre vstupné body Lanžhot (ČR) a Baumgarten (Rakúsko) vo vzťahu k reverzným tokom. Cenové rozhodnutie regulátora znamená predovšetkým v prípade Lanžhotu niekoľkonásobný nárast (+350 %). Vo všeobecnosti, z pohľadu prepravy je na Slovensku mínusom drahá krátkodobá preprava komodity, pričom ceny zvýhodňujú obchodníkov, ktorí nakupujú služby prepravy na dlhšie časové úseky. Obchodovaniu by tiež pomohlo vytvorenie virtuálneho obchodného bodu, podobne, ako je to v susednom Česku. Ďalším riešením by mohlo byť vytvorenie aspoň samostatného slovenského screenu.
Ako obchodník za "zaujímavé" označil i netypické pohyby cien plynu na trhu, ktoré nie je možné porovnať s doterajšími historickými skúsenosťami. V ostatnom čase sa predovšetkým nedá spoliehať na spread (cenový rozdiel) medzi zemným plynom obchodovaným v letnom a zimnom období.
Ivan Weiss (Slovenský plynárenský priemysel) súhlasil, že nízke spready sú zaujímavé. Ceny sú podľa neho určované viac burzou než dlhodobými kontraktmi. Na druhej strane, ak sa obchodujú obrovské objemy, ako v prípade SPP, ceny na burzách sa stávajú menej stabilnými a likvidita trhu klesá. Z tohto pohľadu je pre neho dôležitý obchodný nástroj, ktorým je dlhodobý kontrakt. Ten pri obrovských objemoch znamená väčšiu stabilitu a garanciu likvidity.
Na veľkoobchodnom trhu je komodity dostatok, povedal Ivan Weiss. Na druhej strane, otázne je, či bude v správnom čase dostupný za správnu cenu. Situácia sa v porovnaní s minulosťou zmenila a dnes už de facto nie je možné nakúpiť plyn cez dlhodobý kontrakt a predať ho so ziskom. Viacerí dodávatelia si preto nechávajú skôr otvorené pozície a spoliehajú sa na spot.
Pre obchodovanie s plynom sú dôležité i skladovacie kapacity. Podľa Igora Nagya zásobníky fungujú bez problémov, hoci niekedy sa aukcie rušia len preto, že cena nevyhovuje prevádzkovateľovi skladu.
Z hľadiska bezpečnosti dodávok musia dodávatelia držať určité objemy, najmä pre domácnosti. Pre zásobníky je ale biznis v súčasnosti sťažený v dôsledku nízkeho spreadu leto - zima, vraví Igor Nagy. Podľa Mateja Matulaya je situácia v SR jednoduchšia než v ČR - práve spoločnosť SPP - distribúcia je ako jediný DSO na Slovensku v prípade krízy zo zákona zodpovedný za zabezpečenie zásobovania zemného plynu definovaným kategóriám odberateľov. Na druhej strane, táto služba sa pochopiteľne premieta do ceny distribúcie na Slovensku.
Stabilita prostredia a rola regulátora
Matej Matulay doplnil, že problematická je tiež stabilita prostredia ako takého: neočakávane sa zvyšujú dane, vždy v závislosti od zmeny vlády, nečakane a neohlásene stúpajú ceny na vstupných bodoch. Hoci ide o relatívne nízke ceny v prepočte na 1 MWh, pri veľkých objemoch sú to kumulatívne vysoké sumy. Matulay súhlasí, že Slovensko má v porovnaní s Českou republikou, kde existuje jedna obchodná zóna, vstup a výstup, veľmi komplikovaný systém.
Podľa panelistov by bolo vhodné inšpirovať sa vecami, ktoré už fungujú na iných trhoch. Matej Matulay ako príklad uviedol českého dominantného hráča RWE, ktorý transparentne sprístupnil platformu, kde poskytuje plyn pre všetkých ostatných obchodníkov. Na českom trhu tiež existuje i operátor trhu s plynom (je ním OTE, a.s.), obchodná zóna je zavedená na úrovni prepravy a distribúcie spoločne. Dobrým krokom by mohol byť po vzore trhu s elektrickou energiou podľa neho i market coupling, čím by sa odstránili vstupno-výstupné poplatky a zvýšila sa likvidita najmä smerom z Česka.
Igor Nagy by tiež rád videl vyššiu likviditu a jednoduchšie prostredie, pričom ako inšpiráciu rovnako spomenul český trh. Podľa neho je na Slovensku problémom aj postavenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý má v rukách silné kompetencie a súčasne sú jeho zámery ako také nejasné. S tým súhlasí i Ivan Weiss, podľa ktorého by malo byť úlohou regulátora dohliadať na to, aby boli pravidlá a podmienky na trhu nediskriminačné a transparentné, a nie vytvárať legislatívu a tým de facto nahradzovať úlohu Ministerstva hospodárstva SR.
Moderátor diskusie Blahoslav Němeček (Ernst & Young) pokladá za štandardné, aby regulátor najskôr zverejnil návrh svojho predpisu alebo vyhlášky, dal ho verejne na pripomienkovanie a následne aj so zdôvodnením zverejnil, ktoré pripomienky akceptoval a ktoré nie. Aj podľa Michala Hudeca je v iných krajinách bežné, že sa pripomienky relevantných účastníkov trhu berú do úvahy. I na Slovensku formálne existuje medzirezortné pripomienkové konanie, dôležité je však skúmať, ako sa využíva v praxi. Príkladom je podľa Hudeca verejné pripomienkovanie návrhov zákonov o energetike a regulácii v minulom roku, kde minimálne návrh regulačného zákona bol úplne novým textom. Súhlasil tiež, že primárnym zameraním regulátora by mal byť dohľad nad dodržiavaním pravidiel súťaže a kontrola, či sa napríklad s cenami nemanipuluje, a nie tvorba legislatívy.
Na Slovensku existujú dve protichodné politické požiadavky: udržať ceny energií relatívne stabilné, resp. cenovú hladinu znižovať, a súčasne zachovať alebo i zvyšovať príspevok energetického sektora do verejných financií, myslí si Hudec. Prípadná aplikácia riešení z českého trhu by podľa neho znamenala zníženie politického vplyvu štátu.
Maloobchodný trh
Retailový trh v segmente domácnosti na Slovensku sa rozvíja de facto až od roku 2011, kedy dostal zákazník reálnu možnosť vybrať si z viac ako len jednej ponuky, zhodnotil Michal Hudec. Poukázal pri tom na paradox, že zatiaľ čo i regulátor v danom období opatrne naznačoval, že segment domácností by sa cenovo mohol deregulovať do konca regulačného obdobia 2012 - 2016, so zmenou vlády v roku 2012 prišla i zmeny rétoriky. Tá nielen zmietla diskusiu o cenovej deregulácii domácností zo stola, ale prijatím nových energetických zákonov v lete 2012 sa cenová regulácia rozšírila i na segment malých firiem, čo je paradox. Hudec doplnil, že konkurencia na Slovensku pritom existuje, i keď v prípade maloobchodu ide o jej najjednoduchšiu formu - konkurenciu cenou, nie službami.
Igor Nagy označil zasahovanie regulačného úradu ÚRSO do maloobchodu za politickú objednávku a formu sociálnej politiky. Pri predošlej vláde existovala podľa neho nádej na dereguláciu, ale pri súčasnej ľavicovej vláde nastal opak. Pre dodávateľa je pritom cenová regulácia ťažko realizovateľná, napr. zisťovanie minulej spotreby na všetkých odberných miestach, ktorej kumulatívna výška rozhoduje o tom, či je daný zákazník zaradený pod cenovo regulovanú tarifu alebo nie. Takáto situácia bude možno zaujímať i Brusel, doplnil.
Konkurencia existuje a u veľkých odberateľov sa prejavuje veľmi priaznivými cenami pre zákazníkov. Menších zákazníkov ovplyvňuje regulácia. Pomohol by aj operátor trhu, pretože dáta z SPP - distribúcia nie sú vždy bezchybné a objavujú sa veľké rozdiely v spotrebe, ktoré môžu vyjsť obchodníka v konečnom dôsledku draho. Chýba vôľa zmeniť veci a preniesť podmienky z elektriny do plynu (clearing, technická špecifikácia výmeny dát a pod.), zhodnotil Nagy.
Matej Matulay poukázal na vysoký počet zmien dodávateľa v ČR, ktorý v SR nepripadá do úvahy. Dôvodom je prehnane prísna cenová regulácia, ktorá tlačí ceny nadol a mnohé firmy deklarujú, že pre tento fakt sa im neoplatí na trh vstúpiť.
Aj Ivan Weiss vidí na maloobchodnom trhu jasnú politickú objednávku. Na druhej strane pripúšťa, že z pohľadu zákazníka je to dobrá situácia, v rámci ktorej sa cena odvádza od cenovej úrovni na spote. Podľa neho sú ale spotrebitelia chránení nadmerne, čo pre dodávateľov vytvára dodatočné administratívne úlohy a záťaž.
Michal Hudec upozornil na sobotné vyhlásenie premiéra o potrebe zníženia koncových cien, ktoré zaznelo predovšetkým v súvislosti s cenami elektriny. Vo všeobecnosti však podľa neho platí, že ak sa diskutuje o cenách, ktoré sú vo svojej koncovej podobe drahé, priestor pre úpravy nie je v komoditnej zložke, ale v ostatných regulovaných poplatkoch. Pokiaľ však ide o regionálne porovnanie, ceny pre domácnosti na Slovensku a v okolitých štátoch plus-mínus oscilujú okolo podobnej úrovne a ceny plynu na Slovensku patria k tým nižším. Ak ale i napriek tomu problémom je, že sú pre priemernú domácnosť subjektívne drahé, príčinu treba podľa neho hľadať ani nie v energetickom sektore ako takom, ale na strane príjmov domácností. Teda v oblasti politiky práce a sociálnej politiky.
Čo by trhu pomohlo?
Panelisti sa na záver pokúsili pomenovať, aké opatrenia by slovenský trh s plynom posunuli vpred. Podľa Ivana Weissa by to bolo predovšetkým zrušenie cenovej regulácie, s čím súhlasili všetci ostatní účastníci panelu. Igor Nagy doplnil zvýšenie likvidity vytvorením virtuálneho obchodného bodu, Matej Matulay potrebu nezávislého a dostatočne kvalifikovaného regulátora. Michal Hudec vidí pozitívum v zvýšení stability a predikovateľnosti prostredia a posunutí sa od kladenia dôrazu na politické požiadavky smerom k požiadavkám, ktoré nastoľuje trh ako taký.
Účastníci panelovej diskusie sa tiež zhodli, že vecnej diskusii a aplikácii jej záverov do praxe by pomohlo, ak by predseda regulačného úradu v budúcnosti neodmietal pozvania a zapojil sa do podobných verejných fór. Kompetentní predstavitelia úradu účasť na podobných diskusných paneloch spravidla odmietajú.
Otázky z diskusie
V diskusii zazneli z auditória otázky o význame virtuálneho obchodného bodu Baumgarten a o novej regulačnej úprave pre teplárenstvo.
Pre Mateja Matulaya sa Baumgarten stal nezaujímavý kvôli volatilite spreadu. Rakúsky bod už nie je zaujímavým ani pre talianskych obchodníkov. Igor Nagy doplnil, že ČEZ Slovensko v Rakúsku nakupuje len niekedy, keď je cena nižšia ako NCG. Vo všeobecnosti však preferuje stabilnejší NCG.
Podľa novej regulácie ceny tepla sa maximálna započítateľná cena plynu počíta podľa vzorca, ktorý je netransparentný. Jednak sa cena plynu na ďalší kalendárny rok stanoví už 31.7. aktuálneho roka, ale tiež sa v nej počíta s konštantou, pri ktorej nie je zrejmé, čo bude do nej vstupovať. Problémom je tiež absencia diskusie o regulácii cien plynu určeného na výrobu tepla so samotnými obchodníkmi a dodávateľmi plynu.
Dvojdňová odborná konferencia ENERGOFÓRUM® 2013 PLYN sa konala v dňoch 27. a 28. mája 2013 v Demänovskej Doline pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Organizátorom je spoločnosť sféra, a.s., partnerom je i spoločnosť energy analytics.
(c) energia.sk

/Zdroj:energia/

all newsNews

Ďakujeme a tešíme sa na nové výzvy roku 2025!

Podpora prípravy projektov v programe Horizont Európa

Krst vedeckej monografie

Energofórum 2013 Plyn: Kam smerujú ceny plynu?