|
Energofórum: Pravidlá pre podporu OZE treba prekopať |
Dotácie pre obnoviteľné zdroje,
stop stav či deficit regulačných rezerv rezonovali v odborných
diskusiách počas konferencie Energofórum 2014 - elektrina. Namiesto
čiastkových náprav deformovaného trhu je podľa viacerých načase
pristúpiť k novej koncepcii podpory OZE.
Hlavnými témami dvoch panelových
diskusií sa stali stav a vyhliadky podnikateľského prostredia
v slovenskej elektroenergetike, dosahy európskej primárnej
legislatívy i sekundárnych predpisov, politická
a finančná podpora obnoviteľných zdrojov či vplyv
decentralizovanej výroby energie na distribučnú i prenosovú
sústavu.
Rozsiahle inštalácie
nepredikovateľných zdrojov energie vyústili do stop stavu, kedy
distribučné spoločnosti odmietajú do sústavy pripojiť nové zdroje.
Podľa Mariána Nicza z ministerstva
hospodárstva ide o "krátkodobé riešenie technického
a finančného problému". Martin Ondko zo
Združenia dodávateľov elektriny ho označil za "záchrannú brzdu".
Podľa advokáta Rastislava Hanuláka je to
pololegálny stav vyplývajúci benevolentného a nesystémového
nastavenia podpory OZE. "Je verejným tajomstvom, že stop stav nie
je zavedený kvôli technickým obmedzeniam, ale kvôli obrovským
nákladom, deficitu systému a nedostatku peňazí," poznamenal.
Daniel Zákutný
z Východoslovenskej distribučnej potvrdil, že systém je
deficitný. "Vyplácame podporu v súlade s legislatívou,
ale nedostávame na účet dostatok peňazí," uviedol. Vzhľadom na
povinný výkup elektriny z OZE a KVET je navyše veľkým
problémom predaj tejto prebytkovej elektriny na trhu za zmysluplnú
cenu. Zatiaľ čo výkupná cena na straty je 45 eur za MWh, na trhu sa
pohybuje na úrovni 33 - 35 eur, čo znamená čistú stratu pri
predaji.
Regulácia
sústavy
Sylvia Beňová zo
Združenia prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav
zdôraznila, že deformáciou trhu na základe podpory OZE došlo
k vytlačeniu stabilných zdrojov, ktoré sa naopak dodatočne
zaťažujú, napr. v podobe poplatkov za CO2.
František Pecho zo
Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy poukázal na to, že
Slovensko má vyrovnanú bilanciu výroby a spotreby
a neexistuje priestor pre ďalšie zdroje. "Podporou OZE sa
vytvorila ťažká bariéra profitabilite klasických elektrární,
ustupujú nám z portfólia," uviedol.
Trendom posledných rokov je deficit
regulačných rezerv, ktorý sa podľa neho dosť presne kryje
s masívnou podporou nevyspytateľných OZE. "Bola zavedená
povinnosť, že každá MWh vyrobená v zelenom zdroji musí byť
umiestnená v sieti. Vzhľadom na to, že trend spotreby je len
mierne rastúci, do prostredia sa vnášal destabilizačný prvok."
Vysvetlil, že okrem ťažkého
predikovania individuálnych rozhodnutí spotrebiteľov, napr. kto si
kedy začne variť kávu, ktoré spôsobujú kolísanie na strane
spotreby, sa rozkolísala aj strana výroby v závislosti od
aktuálneho počasia. Jednak teda z portfólia vypadli zdroje
schopné poskytovať regulačnú elektrinu, jednak sa zväčšil rozsah
kývania, lebo k nemu dochádza na oboch stranách.
Z pohľadu dispečingu sú tak nútení hľadať nové cesty
k regulačným rezervám v podobe dovozu podporných služieb
zo zahraničia alebo vytvárania virtuálnych blokov, najmä
v sekundárnej regulácii.
Miroslav Struž zo
spoločnosti GGE poukázal na to, že namiesto dovozu by sa mala
podporovať domáca ekonomika. Výrobcovia podporné služby poskytujú
radi a v prísne regulovanom prostredí dodávok koncovým
odberateľom ide o vítaný príjem.
Upozornil, že pri súčasnej nízkej
cene elektriny na burze, sa nedá investovať do nových zdrojov.
Navyše koncoví odberatelia zníženie ceny komodity na svojich účtoch
nevidia kvôli neustálemu zvyšovaniu regulovaných poplatkov.
Nová koncepcia namiesto
čiastkových náplastí
Distribučné spoločnosti podporujú
myšlienku centrálneho výkupcu elektriny z OZE a KVET,
ktorá je na stole už niekoľko rokov. Podľa Michala
Cabalu sa to už v súčasnom regulačnom období, čiže do
konca roka 2016 nestihne, vyžadovalo by si to rozsiahle štúdie
a legislatívne zmeny.
Jaroslav Kubinec
zo SEPS upozornil, že otázkou nie je prehodenie bremena na iný
subjekt, ale primárne treba vyriešiť to, aby k strate
nedochádzalo. Niektorí panelisti boli zástancami okamžitého zákazu
subvencií, avšak Kubinec upozornil, že to nesmie byť so spätnou
platnosťou. Podľa neho je treba urobiť hrubú čiaru, priznať
doterajšie chyby a pripraviť novú koncepciu podpory OZE.
Na potrebe úplnej zmeny nastavenia
podpory OZE a ich priblíženia trhovému prostrediu sa zhodli
všetci diskutujúci. Podľa Cabalu je dôležité začať legislatívou
vrátane európskej, pričom nádej vidí aj v slovenskom
komisárovi pre energetickú úniu. Podčiarkol, že je podstatné, aby
národní i európski zákonodarcovia viac načúvali trhu
a dokázali nastaviť rozumné mantinely pre hru.
Jedným z riešení by podľa
Kubinca mohlo byť stanoviť pri inštalovaní nových zariadení nielen
podmienky pre výkon, ale aj akumulačnú kapacitu. Parameter
akumulácie by mohol byť jednou z podmienok dotačnej
politiky.
Lívia Vašáková zo
Zastúpenia Európskej komisie poznamenala, že hoci ambície
a ciele pre podporu OZE boli odsúhlasené na európskej úrovni,
spôsob podpory si nastavili členské štáty samotné. Veľa z nich
zvolilo výkupné ceny a neskôr sa ukázalo, že stanovené ceny
nereflektovali technologický rozvoj. "Sú aj iné možnosti ako
efektívnejšie podporovať obnoviteľné zdroje, napr. feed in
premiums," uviedla. Podľa technológií by prevádzkovatelia
jednotlivých zdrojov dostávali prémie nad rámec trhových cien,
ktorým by ale boli stále vystavení.
Dodala, že súčasná situácia na
Ukrajine ukazuje, že ciele pre OZE sú potrebné. Vzhľadom na
nedostatok domácich energetických surovín v Európe, ktoré sa
odrážajú na účte za dovoz palív, je preto nutné zamerať sa na
efektívnu podporu obnoviteľných zdrojov.
Odlišné prístupy k preberaným
otázkam potvrdili nielen samotní panelisti, ale tiež publikum,
ktoré vyjadrovalo svoje postoje prostredníctvom online hlasovaní.
Na otázku či bude trh s elektrinou v roku 2015 fungovať
v porovnaní s aktuálnym rokom lepšie, horšie alebo vôbec,
odpovedalo 50 % hlasujúcich, že lepšie a 50 % videlo vyhliadky
mierne až veľmi negatívne.
(c) energia.sk
/Zdroj: www.energia.sk/