|
Inteligentné meracie systémy znamenajú povinnosti i nový biznis |
Distribučné spoločnosti rozbiehajú inštaláciu tzv. smart metrov
pre vybrané kategórie odberných miest. Na nové povinnosti sa
pripravujú aj dodávatelia elektriny. Náklady, dopady a praktické
prínosy zavádzania inteligentných meradiel sú zatiaľ otvorené.
Povinnosti
a termíny zavádzania inteligentných meracích systémov (IMS)
v súlade s vyhláškou ministerstva hospodárstva 358/2013
sa vzťahujú na všetkých prevádzkovateľov distribučných sústav -
trojicu regionálnych i množstvo väčších i menších
miestnych distribučiek. Zavedenie IMS sa preto stala aj témou
nedávneho stretnutia v Piešťanoch, ktoré zorganizovali
Združenie miestnych distribučných sústav a Združenie
dodávateľov energií.
"MH SR si
uvedomuje určité špecifiká prevádzkovateľov miestnych distribučných
sústav pri zavádzaní IMS oproti prevádzkovateľom regionálnych
distribučných sústav, najmä odlišné priemerné náklady a prínosy zo
zavedenia IMS, nižšia miera informovanosti, nedostatok odborných
špecialistov atď.," uviedlo ministerstvo v reakcii na otázky
nášho portálu. Dodalo, že túto skutočnosť reflektovalo prizvaním
zástupcu ich združenia do Riadiaceho výboru pre IMS.
Ako potvrdili
viacerí prevádzkovatelia MDS, ak by im legislatíva nenariadila
zaviesť IMS, v takomto rozsahu by k zavedeniu určite
nepristúpili, nakoľko nevidia pridanú hodnotu tohto procesu.
Elektromer
je len začiatok
Smart meter,
ktorého priemerná cena sa podľa našich informácií pri inštalácii
v rámci regionálnych distribučných sústav pohybuje okolo 95
eur, je však len začiatok procesu. Ďalšie investície si vyžaduje
vybudovanie a zaistenie informačných systémov, komunikačné kanály,
údržba meradiel, koncentrátov a ďalšej infraštruktúry. Získané
údaje treba uložiť, spracovať, vyhodnocovať, poskytovať,
sprístupňovať, kontrolovať.
To znamená biznis
príležitosť pre mnoho firiem, od výrobcov meradiel cez spoločnosti
vyvíjajúce IT systémy a poskytujúce rôzne servisné služby.
Dodávatelia IMS už dnes ponúkajú riešenia na kľúč, so širokou
paletou povinných aj doplnkových funkcionalít.
Ako poznamenala
Lucia Liptáková zo spoločnosti Sféra, nejde len o priamočiare
plnenie legislatívnych povinností, ale aj o pridanú hodnotu
a možnosť, aby sa energetika posunula ďalej.
Odberateľ
nemá znášať náklady
Ministerstvo
uviedlo, že v rámci analýzy nákladov a prínosov (CBA), ktorá
sa aktualizovala k septembru 2012, vyšli celkové náklady
(investičné i prevádzkové) na 90,3 milióna eur. Po prepočítaní
na jeden smart meter to má byť počas 8 rokov (2013 - 2020) suma
149,56 eur. Najväčšia časť nákladov súvisí s nákupom
elektromerov (69 %) a ich inštaláciou (17 %), približne 7 % sa
týka verejného obstarávania IT služieb.
Hoci
v materiáli schválenom vládou ešte 3. júla 2013 sa uvádza, že
oprávnené náklady distribútorov sa zohľadnia v tarife za
distribúciu, ktorú vo svojich účtoch platia všetci koncoví
odberatelia elektriny, náklady zavádzania IMS znášajú distribučné
spoločnosti.
V spomínanom
dokumente sa totiž regulačné princípy na zohľadnenie súvisiacich
nákladov odporúča nastaviť tak, aby sa minimalizovali dopady na
ceny pre koncových odberateľov.
"Zo záverov
analýzy CBA, ktorú vypracovalo ÚRSO v spolupráci s MH SR
tiež vyplýva, že financovanie zavádzania IMS na Slovensku je
výlučne zo zdrojov prevádzkovateľov distribučných sústav, ktoré sú
tvorené odpismi a primeraným ziskom a náklady nebudú premietnuté do
ceny elektrickej energie," tvrdí ministerstvo.
Zníženie
spotreby? Skôr minimálne
Inteligentné
meracie systémy by mali prispieť k vyššej informovanosti
koncových odberateľov energie o vlastnej spotrebe
v reálnom čase, umožniť im ju porovnať s minulosťou
i s inými podobnými odberateľmi, zlepšiť komunikáciu
medzi odberateľom, dodávateľom, výrobcom i prevádzkovateľom
sústavy. Aj keď najväčší úžitok z inštalácie smart metra by
mali mať koncoví odberatelia, jeho príspevok k úspore energií
a nižším účtom je otázny.
Z uskutočnenej CBA
vyplynulo, že úspora nákladov na elektrinu predstavuje 0,012
násobok priemerných ročných nákladov na dodávku elektriny
segmentu zákazníkov, u ktorých sa počíta so zavedením smart
metrov. Inými slovami - z dôvodu ekonomickejšieho využívania
elektriny spotrebiteľmi sa predpokladala priemerná úspora elektriny
1,2 % ročnej spotreby v roku 2011.
Ako hlavný prínos
nasadenia IMS na Slovensku sa skôr ukázali možnosti efektívnejšieho
využívania sústavy - zníženie nákladov súvisiacich s presunom
spotreby a zníženie nákladov na bilancovanie odchýlky.
V súvislosti
s prebiehajúcou 1. fázou implementácie IMS by sa malo
v októbri 2015 pristúpiť k aktualizácii CBA a na jej
základe aj k úprave sekundárnej legislatívy.
Dodávatelia majú informovať
Zavádzanie IMS
reflektoval aj nový zákon o energetickej efektívnosti, ktorý
je účinný od decembra 2014 a stanovil viacero povinností aj
dodávateľom. Odberateľom s nainštalovaným IMS majú poskytovať
širšiu paletu informácií. Navyše aspoň raz ročne vo vyúčtovacej
faktúre majú tiež porovnať súčasnú spotrebu odberateľa so spotrebou
referenčného koncového odberateľa elektriny v podobnej kategórii
odberu.
Hoci dodávatelia
by už teraz mali sledovať aj informácie o tzv. referenčnom
spotrebiteľovi a zapracovať ho do svojich informačných
systémov, nie je zatiaľ jasné, kto ním je.
V konečnom
dôsledku tak môže byť tento údaj bez jasnej špecifikácie a
výpovednej hodnoty pre skutočného odberateľa zbytočný či dokonca
mätúci.
Hoci zavádzanie
IMS vyplýva z legislatívy, ktorú schválili členské štáty na
európskej úrovni, k implementácii pravidiel pristupujú značne
individuálne.
Na základe negatívnych alebo
nejasných výsledkov analýzy nákladov a prínosov (CBA) pre
zavedenie IMS sa Belgicko, Česká republika, Litva, Portugalsko či
Slovinsko rozhodli, že nebudú túto technológiu povinne
nasadzovať.
Nemecko, Lotyšsko i Slovensko
v dôsledku negatívnych záverov CBA pre plošné zavedenie IMS
pristúpili k ich selektívnemu nasadeniu aspoň pre časť
odberateľov. Plán je do roku 2020 nainštalovať na Slovensku 603 750
kusov inteligentných meradiel.
(c) energia.sk
/Zdroj: www.energia.sk/