|
Menej stresov a elektrina poruke |
Úspešný projekt market
couplingu v strednej Európe napreduje, pracuje sa na rozšírení o
Poľsko a Rumunsko
31.05.2013 / Marek Legéň
Keď nezainteresovaný laik začuje výraz market coupling, môže mu
napadnúť synonymum španielska dedina. Prípadne pri hádaní, o čo
ide, skúsi triafať odboku. Pre neznalých veci možno kandidát na
príspevok do vedomostnej súťaže, pre energetikov už niekoľko rokov
dôverne známe prepojenie trhov, ktoré uľahčuje obchodovanie s
elektrinou. Dostupnejšia komodita, bezpečnejšie dodávky a menej
stresu pre dodávateľov. To je výpočet časti prínosov integrácie
českého a slovenského krátkodobého trhu s elektrinou, ku ktorému sa
vlani pridružili Maďari. Energetické "rande" sa zrejme neskončí v
trojke, zbližovať sa chcú aj ďalší. Aj keby sa nechceli, časom sa
má celá Európska únia zísť v spoločnom trhovom košiari.
Výrazný krok vpred
Keď si chcel dodávateľ elektriny v minulosti deň pred fyzickou
dodávkou dokúpiť chýbajúcu komoditu pre svojich odberateľov či
predať skôr zazmluvnený prebytočný objem, musel sa spoľahnúť na
kontakty a nájsť si protistranu na bilaterálny obchod. Väčšie
"dobrodružstvo" ho čakalo v prípade, že obchodoval so zahraničím.
Na prenos elektriny si totiž musel vopred zadovážiť cezhraničnú
kapacitu, teda rezervovať miesto u prevádzkovateľa vysokonapäťových
vedení Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), cez ktoré elektrina pretečie. Nebolo to
zadarmo, vedenia majú obmedzenú kapacitu, a preto sa profily
dražili vopred v aukciách. Bral ten, kto ponúkol viac. Aj bez toho,
aby vedel, či a do akej miery nakúpený profil nakoniec v
skutočnosti využije.
Všetky tieto starosti po prepojení krátkodobých trhov Slovenska a
Česka odpadli. Stalo sa tak od septembra 2009. "Zavedenie trhu je v
posledných rokoch najvýznamnejším krokom, ktorý sa popri
liberalizácii trhu s elektrinou na Slovensku udial," hovorí o
market couplingu Martin Ondko, konateľ
alternatívneho dodávateľa energií Magna EA.
V rámci market couplingu sa prenosová kapacita obchoduje v jednom
balíku so samotnou elektrinou, takzvaným implicitným spôsobom.
"Odpadá každodenná stresová situácia vyvolávaná neistotami okolo
dennej aukcie na cezhraničnú kapacitu," potvrdzuje Barbora
Půlpánová, hovorkyňa koncernu ČEZ, ktorý dodáva elektrinu aj plyn
slovenským zákazníkom prostredníctvom dcéry ČEZ Slovensko.
Efektívne využité kapacity
Dodávatelia elektriny si prepojenie krátkodobých trhov v strednej
Európe, ktoré dáva priestor na zobchodovanie komodity deň pred
skutočnou dodávkou spotrebiteľovi, zväčša chvália. Prispelo k
významnému zvýšeniu likvidity na trhu a dostupnosti elektriny.
Dodávateľom poskytuje väčšie možnosti zvoliť si obchodnú
stratégiu.
Najmä tí menší sa dosť spoliehajú na krátkodobý trh. Fungujú tak,
že dnes kúpia to, čo ich odberatelia zajtra spotrebujú. Ak sú ceny
oproti dlhodobejším kontraktom podstatne nižšie, môžu z toho ťažiť
a ponúknuť zákazníkom lacnejšiu elektrinu než konkurencia. Rizikom
je, že nastať môže aj opačná situácia.
O fungovanie market couplingu SK-CZ-HU sa starajú príslušní
organizátori krátkodobých trhov s elektrinou (OKTE, OTE a HUPX) v spolupráci s
prevádzkovateľmi prenosových sústav (SEPS, ČEPS a MAVIR). Slovenská SEPS naďalej prideľuje
cezhraničné kapacity na dlhodobej báze aukčným spôsobom. Čo zostane
voľné, vyhradí sa na potreby market couplingu.
Prepojený trh pomáha efektívnejšie riadiť tok elektriny cez
cezhraničné profily. Tým, že obchodníci si ich už nemusia
zaobstarávať osobitne bez väzby na konkrétny obchod, odpadáva
riziko prepadnutia. Pokiaľ zostane voľná kapacita z market
couplingu (po uzatvorení obchodov s dodaním elektriny v konkrétnu
hodinu nasledujúceho dňa), dá sa použiť na vnútrodenné obchody.
Čiže na bilaterálny nákup/predaj elektriny na poslednú chvíľu - v
rovnaký deň, ako dôjde k fyzickej dodávke.
Cenové zblíženie
Vďaka market couplingu sa stabilizovali a zblížili ceny elektriny
na zúčastnených trhoch. Úvodné prepojenie Slovenska a Česka malo
priaznivý vplyv najmä na slovenský trh, kde došlo k poklesu cien.
"Opačne to bolo po pripojení Maďarska. Tam ceny významne klesli a u
nás mierne vzrástli," približuje hovorca Západoslovenskej
energetiky (ZSE) Ján Orlovský.
Budapešť rozšírila slovensko-český market coupling od septembra
2012.
Obchodovanie prostredníctvom market couplingu generuje rovnakú cenu
pre všetky zúčastnené trhové oblasti. Až do momentu, kým sú k
dispozícii voľné cezhraničné kapacity. "Cena denného trhu, ktorá sa
na tejto platforme každodenne tvorí, je objektívna a transparentná,
používaná v niektorých kontraktoch ako cenová referencia," tvrdí
hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky (SSE) Jana
Bolibruchová.
Market coupling okresal náklady dodávateľov na manažovanie
portfólia elektriny, núka sa im komfortná možnosť minimalizácie
vlastnej odchýlky. A čo z toho majú koncoví spotrebitelia? "Každé
zníženie na konci dňa pocítia zákazníci," tvrdí J.
Orlovský. Podľa hovorkyne Východoslovenskej
energetiky Andrey Danihelovej môže
obchodovanie prostredníctvom market couplingu prinášať určité
výhody koncovým odberateľom v prípade, že ich zazmluvnené množstvo
je sčasti fixované za výslednú cenu krátkodobého zúčtovacieho
trhu.
Negatíva a riziká
Napriek nesporným prínosom si obchodníci nemaľujú market coupling
len naružovo. Zástupcovia dodávateľov pridávajú aj zopár
potenciálnych nevýhod. Negatívny vývoj na trhu zúčastnenej krajiny,
neočakávané výkyvy v dopyte alebo ponuke po elektrine môžu
ovplyvniť cenovú úroveň výsledných oblastných cien ostatných
účastníkov.
Riziko so sebou nesie aj obmedzenie cezhraničných prenosov, ktoré
vyústi do rozpojenia trhov (market decoupling). "Dôsledkom sú
rozdielne výsledné ceny v hodinách na jednotlivých zúčtovacích
trhoch. Toto môže byť spôsobené najmä výrobou elektriny z
obnoviteľných zdrojov, ktorých produkcia je ovplyvňovaná
poveternostnými podmienkami," zdôrazňuje A.
Danihelová. Občasné rozdelenia trhov varujú, musia sa
preto spájať nielen obchodne, ale aj technicky. "Kritériom spojenia
trhov je prenosová kapacita a tá je nie vždy dostatočná,"
konštatuje M. Ondko.
J. Bolibruchová zo SSE upozorňuje, že
zjednodušenie cezhraničného obchodovania môže na trh prilákať v
oveľa vyššej miere aj špekulatívny kapitál a zapríčiniť tak väčšiu
volatilitu trhu. "To môže v určitých špecifických situáciách
spôsobiť krach niektorých riskujúcich obchodníkov," dodáva
zástupkyňa SSE.
Klopú Poliaci a Rumuni
Prepojenie slovenského, českého a maďarského trhu sa vníma ako
významný krok k vytvoreniu jednotného európskeho trhu s elektrinou.
Ambícia Bruselu dospieť k nemu do roku 2014 zostane pravdepodobne
nenaplnená. Cieľom je integrovať národné trhy s elektrinou, ktoré
EÚ zlúčila do niekoľkých regionálnych celkov, a posilniť tak
bezpečnosť a dostupnosť dodávok. No nie všetky krajiny sa na takúto
integráciu stihnú pripraviť vo vytýčenom termíne. Dôvodov je
viacero, napríklad vlečúca sa liberalizácia niektorých trhov.
Zladenie obchodu naprieč Európou komplikujú aj takzvané úzke hrdlá
pri prenose elektriny. Známym prípadom sú veterné parky na severe
Nemecka, z ktorých sa elektrina zvykne valiť smerom na juh krajiny
okľukou cez okolité štáty. Dôvodom je, že Nemci majú nedostatočne
rozvinutú vnútroštátnu rozvodnú sieť, čo pri prednostnom výkupe
elektriny z vetra alebo slnka spôsobuje výkyvy v susedných
sústavách. Investovať do vedení potrebuje aj Slovensko. Zvýšiť
kapacitu si žiada najmä cezhraničné prepojenie do Maďarska, čo si
vytýčila aj vláda vo svojom programe.
Market coupling v strednej Európe na rozdiel od bruselských ambícií
napreduje pevnejším krokom, najnovšie sa k nemu chcú pridať Poliaci
a Rumuni. "Cenové hladiny na týchto trhoch sú nižšie, tak by to
mohlo priniesť zníženie ceny v celom market coupling regióne,"
nazdáva sa J. Orlovský. Regulačné autority, prevádzkovatelia
prenosových sietí a organizátori dotknutých trhov diskutovali o
rozšírení koncom januára. "Strany sa dohodli na spoločnom projekte,
ktorý posúdi možné varianty a vyberie najvhodnejšiu a
najefektívnejšiu formu integrácie trhov," uvádza sa v spoločnom
vyhlásení.
V prípade Varšavy aj Bukurešti treba rozlúsknuť nejaký ten oriešok.
Napríklad poľský trh s elektrinou je už prepojený so severskými
krajinami. Otázka teda je, akú prioritu by mala ďalšia integrácia v
stredoeurópskom priestore. Pri Rumunsku sa riešia aj technické
detaily, ktoré súvisia s odlišným časovým pásmom.
________________________________________
Článok vyšiel v TREND 21/2013 ako súčasť špeciálu TREND +Výzvy v
energetike.
Partner projektu:
spoločnosť sféra, a.s.
Celý článok: Menej
stresov a elektrina poruke
1
359 kB
Menej
stresov a elektrina poruke
2
452 kB
/Zdroj: Trend 21/2013, Trend + výzvy v
energetike/