|
Otvorený trh dusia regulácie |
ENERGETIKA Na účtoch za elektrinu
stále platíme politické rozhodnutia. Podporujeme tak
i baníkov
Otvorený, no preregulovaný. Ceny
komodity na veľkoobchodnom trhu sú síce nižšie, no nie tak celkom
pri pohľade na faktúry v schránkach odberateľov. Aj tieto dva
paradoxy môžu definovať desať rokov liberalizovaného trhu s
elektrinou. A práve presun výhod liberalizácie z komoditného
trhu viac na zákazníkov by malo byť výzvou do budúcnosti. No naráža
na viacero aspektov.
Porovnanie
pokrivkáva
"Od liberalizácie sa očakávala
cenová výhoda pre koncových zákazníkov. Môžeme diskutovať, či
priniesla takýto benefit v plnej miere," vyhlásil na HN fóre
Michal Hudec, analytik spoločnosti energy analytics. Podľa jeho
slov totiž najmä dodávatelia v segmente domácností sú viazaní
rôznymi regulačnými predpismi. "Je teda sporné, či táto
slovenská podoba liberalizácie naozaj dnes prináša plnohodnotný
prínos pre zákazníka," uzatvára.
Na nadmerné regulácie, ale aj na
neúmerné množstvo administratívy, nepoukazujú iba analytici.
Hovoria o nich aj samotní dodávatelia. Napríklad na zmenu
dodávateľa elektriny na Slovensku je potrebných 21 dní, v Českej
republike na to stačí polovičný čas. Každý z dodávateľov musí od
zákazníka žiadať papier, že rozumie 14 stranám obchodných
podmienok, vykazovať množstvo informácií, a tak by sa dalo
pokračovať.
Dobrovoľný výberca
poplatkov
Špecifický problém pre dodávateľov
predstavuje povinnosť vyberať poplatky aj za ostatných účastníkov
na trhu. Odberateľ totiž na jednej faktúre platí rôzne zložky
a samotná dodávka elektriny je len jednou z nich. Ostatné zložky
putujú na účty napríklad výrobcom energie. Zároveň zákazník touto
cestou uhrádza poplatok za distribúciu… "No tieto peniaze vyberá
dodávateľ a ten musí ďalej odvádzať celý objem peňazí," vysvetľuje
Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja spoločnosti Sféra. Bez ohľadu
na neplatičov.
Rovnaký problém je v prípade
veľkoodberateľov, kde dokonca zálohy za distribúciu platí dodávateľ
vopred. Práve rôzne zložky faktúry sú druhým problémom trhu s
elektrinou. Komodita predstavuje asi len tretinu z celkovej sumy,
druhú tretinu predstavuje prenos a distribúcia. Posledná asi
tretina je tvorená ďalšími sieťovými poplatkami. "Dôvod vysokej
výslednej ceny nie je cena elektriny, ale ten zvyšok.
"Analyzovali sme sieťové poplatky
a slovenské nám vychádzajú ako jedny z najvyšších. A to je
časť, na ktorú sa treba zamerať," pridáva sa Lívia Vašáková,
ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
V cene za elektrinu sa totiž u nás
platí aj za viacero politických rozhodnutí. Výslednú sumu zvyšuje
podpora obnoviteľných zdrojov energií, kombinovanej výroby tepla a
elektriny, odvod do Národného jadrového fondu… Zároveň sa do
účtov za energiu premieta aj ťažba hnedého uhlia na Slovensku. Tá
by bez tejto formy podpory nebola životaschopná.
Sociálna
politika
Pri podpore ťažby hnedého uhlia
však nemá ísť len o sociálnu politiku a snahu udržať zamestnanosť.
Podľa Ľubomíra Kuchtu, riaditeľa odboru palív a energetiky
z Ministerstva hospodárstva SR, ide okrem sociálneho aspektu
aj o aspekt bezpečnostný. Teda o snahu využívať v
energetickom mixe aj domáce zdroje.
K jadru veci
"A za bezpečnostné opatrenia sa
vždy platí. Čím si zvyšujeme do určitej miery cenu elektriny,"
podotýka Ľubomír Kuchta.
Druhý poplatok, ktorým rezort
hospodárstva vstupuje do cenotvorby, je odvod do Národného
jadrového fondu. Ten spravuje prostriedky určené aj na jadrové
elektrárne po skončení ich životnosti. Odvod však podľa Kuchtu je
opodstatnený preto, že sa začal vyberať neskôr. Neraz v čase, keď
jadrové elektrárne už boli v prevádzke.
celý
článok, veľkosť: 2283 kB
Zdroj: Hospodárske noviny, september 2015