|
Pohľad sféry na rozvoj trhu s elektrinou |
Slovenský trh s energiami prechádza
postupnými zmenami, ktoré jednoznačne smerujú k zvýšeniu jeho
transparentnosti, integrácii dodávok komodít (elektrina a plyn) a
jeho prepojeniu na trhy ostatných európskych krajín. V tejto
oblasti dlhodobo pôsobí aj spoločnosť sféra, a.s., ktorá sa podieľa
na tvorbe legislatívy, pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou,
prevádzkových poriadkov účastníkov trhu, je tiež aktívnym
účastníkom mnohých rozvojových projektov a dodávateľom IT riešení v
energetike. O pohľad spoločnosti sféra, a.s., na rozvoj trhu s
elektrinou sa s nami podelil riaditeľ úseku vývoja Mgr. Libor
Láznička, MBA.
Ako hodnotíte súčasný stav
liberalizácie trhu s elektrinou na Slovensku?
Oddelenie činností distribúcie od dodávky elektriny umožňuje
všetkým odberateľom zvoliť si svojho dodávateľa elektriny. Ten ale
musí spĺňať legislatívou stanovené predpisy. Distribučné služby,
ktoré sú naďalej v rukách prirodzených monopolov, sú regulované
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Počet dodávateľov elektriny
na našom trhu neustále narastá, čo prispieva k zdravej
podnikateľskej súťaži na úrovni zvyšovania kvality zákazníckych
služieb a znižovania koncových cien elektriny. Noví dodávatelia
elektriny stále častejšie vyhľadávajú konzultačné služby našej
spoločnosti, ktoré im pomáhajú vstúpiť do energetiky. V súčasnosti
sa stále častejšie stretávame s ponukou integrovanej dodávky
elektriny s plynom, čomu prispelo aj postupné otváranie trhu
plynom. V budúcnosti môžeme očakávať rozšírenie dodávky o ďalšie
komodity a služby aj z iných odvetví.
Účastníci trhu sa tiež stále viac zaujímajú o sledovanie svojej
skutočnej spotreby, aby s ňou následne mohli lepšie hospodáriť.
Aktuálne riešime zaujímavú problematiku v oblasti železničnej
energetiky, kde vyhodnocujeme spotrebu rušňov - pohyblivých
odberných miest, ktoré prirodzene menia svoju polohu v čase a
priestore.
Zdá sa, že slovenský trh s
elektrinou je už pomerne vyspelý. Je potrebné ďalej ešte niečo
zlepšovať?
Určite áno. Veľké rezervy sú v kvalite nameraných údajov odberu a
dodávky elektriny, za ktoré zodpovedajú prevádzkovatelia
distribučných sústav. Keďže tieto merania priamo vstupujú do
zúčtovania odchýlok a fakturačných procesov, sú častým predmetom
reklamácií a sporov. Ďalším problémom je nejednotná implementácia
postupov a výmeny dát medzi účastníkmi trhu a prevádzkovateľmi
distribučných sústav. V prípade, že dodávatelia elektriny majú
svojich zákazníkov pripojených do rôznych distribučných sústav,
musia vo svojich informačných systémoch implementovať rôznorodé
prístupy, čo zbytočne zvyšuje ich náklady. Prekážkou je aj
nepripravenosť mnohých prevádzkovateľov miestnych distribučných
sústav na zabezpečenie legislatívnych povinností v súvislosti so
zmenou dodávateľa vo vnútri ich sústav. Legislatíva tiež mešká s
transpozíciou 3. energetického balíčka, v rámci ktorej má dôjsť aj
k skráteniu doby vykonania zmeny dodávateľa zo súčasných 40 na 21
dní. Niektoré problémy sa ale medzičasom už vyriešili. Ako príklad
môžeme uviesť viacnáklady, ktoré vznikali pri zúčtovaní odchýlok a
predstavovali jeho netransparentnú a nepredikovateľnú zložku. Od
začiatku tohto roku bol zavedený nový model zúčtovania odchýlok,
ktorý tieto viacnáklady úplne odbúrava. Pred jeho zavedením do
praxe sme implementovali simulačný model a vypracovali dopadovú
štúdiu, ktorej výsledky potvrdila súčasná prax.
Ako by bolo možné odstrániť
Vami uvedené prekážky?
Rôznorodú implementáciu postupov a procesov u prevádzkovateľov
sústav je možné riešiť buď dôsledným zjednotením príslušných
postupov s legislatívnou podporou (prevádzkové poriadky, technické
špecifikácie pre výmenu dát, uplatňovanie zvyškového diagramu a
pod.), alebo ich centralizáciou, ktorá by účastníkom trhu
zabezpečila jednotný komunikačný kanál. K zlepšeniu kvality
nameraných údajov môže zase prispieť zavedenie sankcií, ale tiež
zvýšenie dostupnosti dát v takej podobe, ktorá umožní ich lepšiu
kontrolu. S týmto zámerom pripravuje spoločnosť OKTE k budúcemu roku
vybudovanie centrálneho zberu a správy nameraných údajov pre všetky
odberné miesta a ich sprístupnenie príslušným účastníkom trhu. V
súčasnosti sú tieto dáta pre potreby zúčtovania odchýlok
nahlasované prevádzkovateľmi sústav len v agregovanej podobe, z
ktorej nie je možné v dostatočnej miere dohľadať príčinu
reklamácie. Súčasťou nového riešenia bude aj centrálna fakturácia,
ktorá zjednoduší a zefektívni niektoré komplikované finančné toky,
ktoré vyplývajú zo súčasnej decentralizácie.
Aké očakávate ďalšie
smerovanie slovenského trhu s elektrinou v európskom
kontexte?
Ambicióznym zámerom európskej energetickej politiky je do roku 2014
postupne zintegrovať európske trhy s elektrinou. Táto aktivita si
vyžaduje úzku spoluprácu jednotlivých prevádzkovateľov prenosových
sústav, organizátorov trhov a regulačných úradov.
V roku 2009 týmto smerom vykročila aj Slovenská republika, keď
spolu s českými partnermi úspešne spojili svoje denné trhy s
elektrinou. Objednávky na nákup a predaj elektriny zadávajú
účastníci trhu prostredníctvom svojich lokálnych organizátorov trhu
(OKTE a OTE). Tieto
objednávky z oboch obchodných zón sú následne anonymne párované s
ohľadom na voľnú cezhraničnú prenosovú kapacitu. Takýmto spôsobom
vzniká prirodzená požiadavka na import alebo export elektriny so
susednou obchodnou zónou, ktorý sa uskutočňuje automaticky
prostredníctvom implicitnej aukcie. Naša spoločnosť implementovala
informačný systém pre riadenie denného trhu s elektrinou a
prepojila ho s českou stranou. Tento projekt bol zároveň prvý
svojho druhu v regióne CEE. Jeho prínosom je optimálne využívanie
cezhraničných prenosových kapacít a zvýšenie likvidity trhu.
Aktuálne je sféra zapojená do ďalšieho medzinárodného projektu,
ktorého cieľom je rozšíriť súčasné riešenie o maďarský trh s
elektrinou. Spustenie spoločného denného trhu troch krajín je
naplánované na jeseň tohto roku a záujem o pokračovanie v
integrácii už ohlásili aj Poľsko a Rumunsko. Rozhodnutie o
implementácii pripravovaného riešenia na báze algoritmov, ktoré sa
využívajú v regióne CWE, umožní v budúcnosti regióny CEE a CWE
jednoduchšie prepojiť.
celý článok, veľkosť: 1988 kB
Zdroj: EUROREPORT plus, máj/jún 2012