|
Slovenská energetika je preťažená. Administratívou. |
Libor Láznička, riaditeľ
úseku vývoja spoločnosti sféra, a.s., pre Hospodárske
noviny
Počet miestnych distribučných sústav v posledných rokoch rastie.
Často sa k nim pristupuje ako k veľkým regionálnym distribútorom,
ale nezohľadňuje sa pritom ich rôznorodosť a špecifiká.
"V regulácii cien dochádza k ideologickým rozporom. Podľa nášho
regulátora trh s energiami u nás nie je dosť vyspelý na
deregulované ceny. EÚ a účastníci trhu však majú presne opačný
názor."
Viac než 170 subjektov na Slovensku má licenciu na
distribúciu elektriny. Väčšina z nich sú prevádzkovatelia miestnych
distribučných sústav. Aká je tam situácia?
Počet miestnych distribučných
sústav (MDS) rastie. Ide o priemyselné podniky a parky, nákupné a
biznis centrá alebo obytné zóny. Tie môžu mať pripojených, na
rozdiel od väčších regionálnych, najviac 100 000 odberných miest.
Väčšina práv a povinností je pre prevádzkovateľov miestnych aj
regionálnych distribučných sústav rovnaká, okrem niektorých
výnimiek. Umožňujú napríklad prevádzkovateľom sústav energie do
odberných miest nielen distribuovať, ale aj dodávať. Neuplatňuje sa
tu striktné oddelenie distribúcie od dodávky, ako to je u
regionálnych prevádzkovateľov. Prevádzkovateľ miestnych sietí tiež
môže ako dodávateľ preniesť zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt
zúčtovania. Ostatní dodávatelia musia povinne pôsobiť v režime
vlastnej zodpovednosti za odchýlku.
Administratívna náročnosť
často distribútorom znemožňuje efektívne prevádzkovanie. S akými
problémami sa pasujú?
Hlavne s vysokým administratívnym
zaťažením. Prevádzkovateľ sústavy s distribúciou elektriny sa musí
počas roka venovať viac ako sto povinnostiam. Niektoré z nich sa
opakujú denne, iné mesačne alebo ročne. A to nepočítame povinnosti,
ktoré mu vyplývajú z distribúcie inej komodity, z úlohy dodávateľa
alebo výrobcu atď.
Čo ešte týmto podnikateľom
komplikuje biznis?
Napríklad povinnosti predkladať
dokumenty, ktorých znenie je aj tak predpísané všeobecne záväzným
vzorovým dokumentom. Ide o prevádzkový poriadok pre miestne
distribučné sústavy a všeobecné obchodné podmienky. Podobne
formálne sa predkladajú maximálne ceny regulovaných činností, ktoré
vychádzajú z cien nadradenej distribučnej sústavy alebo územne
dominantného dodávateľa. Z pohľadu ochrany odberateľa zase chýba
inštitút distribútora poslednej inštancie, ktorý zabezpečuje
distribúciu odberateľom v prípade vážneho zlyhania ich
distribútora.
Ktoré legislatívne novinky
najviac ovplyvnili činnosť miestnych distribučných
sústav?
Veľkou zmenou bolo spustenie
centrálneho zberu a správy nameraných údajov organizátorom trhu s
elektrinou (OKTE). Jeho úlohou bolo okrem iného identifikovať
všetky distribučné sústavy, ich prevádzkovateľov a príslušné
odberné a odovzdávacie miesta. Prevádzkovatelia distribučných
sústav majú povinnosť nahlasovať namerané údaje vo frekvencii podľa
typu merania. Centrálny systém zároveň prebral úlohu vyhodnotenia
strát, bilancovania pre potreby zúčtovania odchýlok, aplikovania
typových diagramov a vyhodnotenia koncovej spotreby. Aktuálnou
úlohou pre distribútorov je zaviesť vo svojich sústavách
inteligentné meracie systémy.
Ako to vyzerá s miestnymi
distribučnými sústavami v Česku?
Český trh má podobné
charakteristiky a princípy ako náš. Prevláda názor, že je
vyspelejší. Ak sa však pozrieme na postavenie MDS v Čechách, je
podobné ako u nás. Aj česká legislatíva sa vo všeobecnosti k
distribučným sústavám až na niekoľko výnimiek, stavia rovnako ako k
regionálnym distribučným sústavám. Sústavy však majú svoje
špecifiká, o ktorých zohľadnenie na trhu s energiami sa na
Slovensku už druhý rok svojej existencie snaží presadzovať
Združenie prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav
Začiatkom apríla 2016 sa
spustilo vnútrodenné obchodovanie na trhu s elektrinou. Ako to
funguje?
Toto obchodovanie poskytuje možnosť
nákupu alebo predaj elektriny najneskôr hodinu pred dodávkou.
Umožní to eliminovať odchýlku v sústave, keďže tak vznikla možnosť
na zohľadnenie aktuálne predpovede počasia alebo prevádzkových
situácií.
Aký dosah na náš trh má
reportovanie údajov o veľkoobchodných transakciách na trhu s
elektrinou a plynom uzatvorených mimo organizovaných
trhov?
Ide o ďalšiu z povinností
požadovanú EÚ. Účastníkom trhu ju pomáha plniť aj organizátor trhu
s elektrinou, ktorý vykonáva činnosť Registered Reporting Mechanism
(RRM). Od plošného reportovania obchodných transakcií a ich
následnej analýzy sa očakáva odhalenie prípadov manipulácie trhu s
energiami. Každý účastník trhu sa na povinnosť reportovania musel
individuálne pripraviť.
Zámerom EÚ je vytvoriť
jednotný energetický trh. Kam smerujú trendy v oblasti
integrácie?
Aktuálne máme prepojený denný trh s
českým, maďarským a rumunským trhom a sme pripravení na finálne
prepojenie s ostatnými regiónmi Európy. V súčasnosti prebiehajú aj
aktivity v oblasti integrácie vnútrodenných trhov, kde by sa malo
postupovať už osvedčeným spôsobom, ako to bolo pri dennom trhu.
Teda v prvom kroku prepojenie s českou stranou prípadne aj s
Maďarskom a Rumunskom. Hlavným cieľom však je finálne pripojenie k
celoeurópskemu riešeniu Cross-Border Intraday Market Project
(XBID).
Veľa sa hovorí o
obnoviteľných zdrojoch energie a pripájaní do distribučných sústav.
Čo hovoríte na podmienky za aké sa to robí?
Viac než dva roky trvá tzv. stop
stav prevádzkovateľov sústav na pripájanie nových obnoviteľných
zdrojov energie s inštalovaným výkonom nad 10 kilowattov. Zelenú
elektrinu vykupujú prevádzkovatelia distribučných sústav na
pokrytie strát, ktorí tiež vyplácajú výrobcom doplatok. Uvažuje sa
však o zmene tohto systému zriadením jednotného výkupcu elektriny z
týchto zdrojov. Vlani mnohým slovenským výrobcom vzali podporu na
rok za nesplnenie si ročnej ohlasovacej povinnosti. Touto situáciou
sa bude zaoberať aj Ústavný súd SR. Spomenul by som aj národný
projekt Zelená domácnostiam s rozpočtom 45 miliónov eur, ktorý
motivuje domácnosti inštalovať si malé zariadenia na využívanie
obnoviteľných zdrojov.
Zdroj: Hospodárske noviny, Energetický špeciál, apríl
2016