Slovenská energetika je preťažená. Administratívou.

Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja spoločnosti sféra, a.s., pre Hospodárske noviny

Počet miestnych distribučných sústav v posledných rokoch rastie. Často sa k nim pristupuje ako k veľkým regionálnym distribútorom, ale nezohľadňuje sa pritom ich rôznorodosť a špecifiká.
"V regulácii cien dochádza k ideologickým rozporom. Podľa nášho regulátora trh s energiami u nás nie je dosť vyspelý na deregulované ceny. EÚ a účastníci trhu však majú presne opačný názor."

Viac než 170 subjektov na Slovensku má licenciu na distribúciu elektriny. Väčšina z nich sú prevádzkovatelia miestnych distribučných sústav. Aká je tam situácia?

Počet miestnych distribučných sústav (MDS) rastie. Ide o priemyselné podniky a parky, nákupné a biznis centrá alebo obytné zóny. Tie môžu mať pripojených, na rozdiel od väčších regionálnych, najviac 100 000 odberných miest. Väčšina práv a povinností je pre prevádzkovateľov miestnych aj regionálnych distribučných sústav rovnaká, okrem niektorých výnimiek. Umožňujú napríklad prevádzkovateľom sústav energie do odberných miest nielen distribuovať, ale aj dodávať. Neuplatňuje sa tu striktné oddelenie distribúcie od dodávky, ako to je u regionálnych prevádzkovateľov. Prevádzkovateľ miestnych sietí tiež môže ako dodávateľ preniesť zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt zúčtovania. Ostatní dodávatelia musia povinne pôsobiť v režime vlastnej zodpovednosti za odchýlku.

Administratívna náročnosť často distribútorom znemožňuje efektívne prevádzkovanie. S akými problémami sa pasujú?

Hlavne s vysokým administratívnym zaťažením. Prevádzkovateľ sústavy s distribúciou elektriny sa musí počas roka venovať viac ako sto povinnostiam. Niektoré z nich sa opakujú denne, iné mesačne alebo ročne. A to nepočítame povinnosti, ktoré mu vyplývajú z distribúcie inej komodity, z úlohy dodávateľa alebo výrobcu atď.

Čo ešte týmto podnikateľom komplikuje biznis?

Napríklad povinnosti predkladať dokumenty, ktorých znenie je aj tak predpísané všeobecne záväzným vzorovým dokumentom. Ide o prevádzkový poriadok pre miestne distribučné sústavy a všeobecné obchodné podmienky. Podobne formálne sa predkladajú maximálne ceny regulovaných činností, ktoré vychádzajú z cien nadradenej distribučnej sústavy alebo územne dominantného dodávateľa. Z pohľadu ochrany odberateľa zase chýba inštitút distribútora poslednej inštancie, ktorý zabezpečuje distribúciu odberateľom v prípade vážneho zlyhania ich distribútora.

Ktoré legislatívne novinky najviac ovplyvnili činnosť miestnych distribučných sústav?

Veľkou zmenou bolo spustenie centrálneho zberu a správy nameraných údajov organizátorom trhu s elektrinou (OKTE). Jeho úlohou bolo okrem iného identifikovať všetky distribučné sústavy, ich prevádzkovateľov a príslušné odberné a odovzdávacie miesta. Prevádzkovatelia distribučných sústav majú povinnosť nahlasovať namerané údaje vo frekvencii podľa typu merania. Centrálny systém zároveň prebral úlohu vyhodnotenia strát, bilancovania pre potreby zúčtovania odchýlok, aplikovania typových diagramov a vyhodnotenia koncovej spotreby. Aktuálnou úlohou pre distribútorov je zaviesť vo svojich sústavách inteligentné meracie systémy.

Ako to vyzerá s miestnymi distribučnými sústavami v Česku?

Český trh má podobné charakteristiky a princípy ako náš. Prevláda názor, že je vyspelejší. Ak sa však pozrieme na postavenie MDS v Čechách, je podobné ako u nás. Aj česká legislatíva sa vo všeobecnosti k distribučným sústavám až na niekoľko výnimiek, stavia rovnako ako k regionálnym distribučným sústavám. Sústavy však majú svoje špecifiká, o ktorých zohľadnenie na trhu s energiami sa na Slovensku už druhý rok svojej existencie snaží presadzovať Združenie prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav

Začiatkom apríla 2016 sa spustilo vnútrodenné obchodovanie na trhu s elektrinou. Ako to funguje?

Toto obchodovanie poskytuje možnosť nákupu alebo predaj elektriny najneskôr hodinu pred dodávkou. Umožní to eliminovať odchýlku v sústave, keďže tak vznikla možnosť na zohľadnenie aktuálne predpovede počasia alebo prevádzkových situácií.

Aký dosah na náš trh má reportovanie údajov o veľkoobchodných transakciách na trhu s elektrinou a plynom uzatvorených mimo organizovaných trhov?

Ide o ďalšiu z povinností požadovanú EÚ. Účastníkom trhu ju pomáha plniť aj organizátor trhu s elektrinou, ktorý vykonáva činnosť Registered Reporting Mechanism (RRM). Od plošného reportovania obchodných transakcií a ich následnej analýzy sa očakáva odhalenie prípadov manipulácie trhu s energiami. Každý účastník trhu sa na povinnosť reportovania musel individuálne pripraviť.

Zámerom EÚ je vytvoriť jednotný energetický trh. Kam smerujú trendy v oblasti integrácie?

Aktuálne máme prepojený denný trh s českým, maďarským a rumunským trhom a sme pripravení na finálne prepojenie s ostatnými regiónmi Európy. V súčasnosti prebiehajú aj aktivity v oblasti integrácie vnútrodenných trhov, kde by sa malo postupovať už osvedčeným spôsobom, ako to bolo pri dennom trhu. Teda v prvom kroku prepojenie s českou stranou prípadne aj s Maďarskom a Rumunskom. Hlavným cieľom však je finálne pripojenie k celoeurópskemu riešeniu Cross-Border Intraday Market Project (XBID).

Veľa sa hovorí o obnoviteľných zdrojoch energie a pripájaní do distribučných sústav. Čo hovoríte na podmienky za aké sa to robí?

Viac než dva roky trvá tzv. stop stav prevádzkovateľov sústav na pripájanie nových obnoviteľných zdrojov energie s inštalovaným výkonom nad 10 kilowattov. Zelenú elektrinu vykupujú prevádzkovatelia distribučných sústav na pokrytie strát, ktorí tiež vyplácajú výrobcom doplatok. Uvažuje sa však o zmene tohto systému zriadením jednotného výkupcu elektriny z týchto zdrojov. Vlani mnohým slovenským výrobcom vzali podporu na rok za nesplnenie si ročnej ohlasovacej povinnosti. Touto situáciou sa bude zaoberať aj Ústavný súd SR. Spomenul by som aj národný projekt Zelená domácnostiam s rozpočtom 45 miliónov eur, ktorý motivuje domácnosti inštalovať si malé zariadenia na využívanie obnoviteľných zdrojov.

Zdroj: Hospodárske noviny, Energetický špeciál, apríl 2016

all newsNews

Ďakujeme a tešíme sa na nové výzvy roku 2025!

Podpora prípravy projektov v programe Horizont Európa

Krst vedeckej monografie

Slovenská energetika je preťažená. Administratívou.