28. máj 2013 | Spravodajstvo
V úvode otvoril panelovú diskusiu zhrnutím situácie Ing. Ján Klepáč. Prvá odpoveď na otázku o budúcnosti plynu je nanajvýš pozitívna: podľa World Energy Outlook od IEA z roku 2011 nás čaká "Golden Age of Gas". Konkrétne čaká predovšetkým juhovýchodnú Áziu, Severnú aj Južnú Ameriku, avšak Európe sa vyhýba. Spotreba plynu v Európe klesá a je závislá na dovoze plynu z Ruska, Alžírska a Nórska. Za nepriaznivým trendom stojí niekoľko dôvodov.
Prvým sú nadmerné dotácie pre obnoviteľné zdroje deformujúce trh. Druhým dôvodom je bridlicový plyn z USA, kde stlačil ceny na úroveň tri až päťkrát nižšiu než v Európe a tým spravil nezaujímavým uhlie, ktoré sa začalo lacno dovážať do Európy a vytláča okrem iných drahších zdrojov aj plyn.
Tretím dôvodom je európska emisná obchodná schéma, čiže ceny povoleniek, ktoré klesli z 28 - 30 EUR až na súčasné 3 EUR. Inak povedané viac než plyn sa oplatí kúpiť lacné uhlie a zaplatiť pokutu.
Štvrtý dôvod je pozitívny, a to úspešné opatrenia na zabezpečenie energetickej efektívnosti a piatym je ekonomická kríza v Európe. Európa trpí aj závislosťou na ruskom plyne, ktorý Gazprom predáva rôznym krajinám za rôzne ceny.
Navzájom si konkurujú tranzitné trasy s vyššou celkovou kapacitou, než je reálna dodávka plynu. Existujúce sú Eustream, EuRoPolGas a Nord Stream I a II, nové South Stream, Nord Stream III a IV a Nabucco West. Pre V4 je dôležitý North - South Gas Corridor a existuje aj prepojenie sever - stred plynovodom Gazela v ČR napojenom na Nord Stream.
Zaujímavý je pohľad na SR, kde napriek klesajúcemu trendu plyn stále tvorí najvýznamnejší komponent energetického mixu. Máme vysokovýkonnú prepravnú sieť a veľmi rozvinutú distribučnú sieť (druhú hneď po Holandsku). Disponujeme podzemnými zásobníkmi s veľkou kapacitou, do ktorých sa zmestí až 57% spotreby.
Ak by Slovensko plne využilo kapacity na produkciu bioplynu, dalo by sa vyrobiť 760 m3 bioplynu, z ktorého by po vyčistení ostalo 456 m3 biometánu, čo je približne 8,3% spotreby zemného plynu. Úspechom je zníženie emisií o 38% a čiastočné zníženie energetickej náročnosti.
Ing. Dušan Randuška, MBA sa na zemný plyn pozrel z hľadiska jeho globálnych perspektív, budúcnosti v EÚ a aktérov trhu v EÚ.
Zásoby zemného plynu neustále rastú a zvyšuje sa potenciál jeho zdrojov. Má vysokú energetickú účinnosť a na rozdiel od iných fosílnych palív nízke emisie. Vyžaduje si nízke kapitálové náklady a elektrárne na báze plynu sú flexibilné i ako palivo CNG.
Na celosvetovom energetickom mixe tvorí zemný plyn 21% a do roku 2035 by mal podiel stúpnuť na 25%. Na druhej strane musí súťažiť s lacným uhlím a jeho rastúcim podielom a emisná politika úplne zlyháva. V roku 2016 sa očakáva prvý dovoz bridlicového plynu z USA, ktorý by mal spôsobiť pokles cien na spote.
Budúcnosť zemného plynu v EÚ sa môže javiť ako neistá. Podľa Európskej komisie by mal mať rastový potenciál a v roku 2035 dosiahnuť 30%, "zelení" ale hovoria len o 20%. Proti zemnému plynu stoja nízke ceny CO2, silné dotácie obnoviteľných zdrojov, pokles paroplynových cyklov a pokles spotreby (v SR -4%).
Z európskych obchodných platforiem majú najvyššiu likviditu NBP, TTF a NCG.
Napriek tomu, že existuje viacero negatívnych faktorov s nepriaznivým vplyvom na zemný plyn v Európe, všetci diskutujúci sa zhodli, že budúcnosť určite má. Otvárajú sa nové možnosti v podobe LNG, diverzifikácie dovozu plynu, domácich zdrojov bioplynu a dá sa predpokladať aj tlak na ceny Gazpromu.
Dvojdňová konferencia ENERGOFÓRUM® 2013 PLYN sa koná v dňoch 27. a 28. mája v Demänovskej Doline pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Partnerom konferencie je spoločnosť energy analytics, s.r.o.
(c) energia.sk

Zdroj: energia/